Rondziková Valéria

Rok narodenia: 1995

Rodné mesto: Bardejov

Výška: 162cm

Súťažná váha je 51kg a v offseason 54kg.

Email: valero.ron@gmail.com

Instagram: Valeria.gato

Niečo o mne:

Mnoho ľudí robí pokroky v tom, koľko schudnú. Mňa trápil opačný problém. Bola som malé, štíhle dievčatko, i napriek tomu, že som príjmala veľké množstvo sacharidov a tukov sa mi nepodarilo za žiadnu cenu pribrať. Preto som si už na základnej škole povedala, že začnem s cvičením. Bolo to nsjmä cvičenie doma, kde som sa zameriavala hlavne na brušné svaly a tiež cviky na hrazde, keďže ako malé dievča som sa rada liezla po všetkom, kde sa dalo, ako malý tarzan po stromoch a zábradliach. Nevenovala som sa žiadnemu športu, ale pohyb som milovala.

   Navštevovať fitness centrum som začala až od druhého ročníka strednej školy spolu s mojim priateľom a zapáčilo sa mi to. Veď viete aké to je na začiatku...ste začiatočník, prídete do fitka a po krátkom čase vám vybehnú svaly. Poviete si: „wauu, aké mám svaly“. To človeka dokáže nabudiť a motivuje ho v tom, aby na nich pracoval a mal ich väčšie a väčšie. Spočiatku som chodievala cvičiť 3x do týždňa. Vtedy mi to stačilo, no teraz by som už asi mala „absťáky“. Verila som, že aj rôzne pasívne „cvičenie“, ako napríklad nosenie ťažkého dreva či robenie skôr veci mužské ako ženské, ma posúva ďalej. Motiváciu som videla a vidím proste všade. Motivuje ma túžba po krásnom tele, krivkách, motivujú ma ľudia, ktorí ma podceňujú a ľudia, ktorí vo mne veria, podporujú ma, a mojou hlavnou motiváciou je dosiahnuť v živote niečo, za čo by bol môj otec na mňa pyšný. Trénujem sama, od úplneho začiatku, kedy som sa učila techniku cvikov bez pomoci nejakého trénera či niekoho skúseného. Som sám sebe vládca, a tak mi to aj vyhovuje. Iba ja viem, čo presne a v akom množstve, na moje telo funguje, a tiež to, čo potrebujem a dokážem. Stravu som spočiatku vôbec neriešila. Jedla som všetko možné, až do okamihu, keď som sa rozhodla ísť na moju prvú súťaž v jari 2016. Vtedy som začala prvú diétu.

   Prvá súťaž prišla veľmi rýchlo. Plavky kupované na poslednú chvíľu, strava tiež moc doladená nebola. Mala som asi len 2 týžňe na prípravu. Obsadila som na juniorskej pôde 7. a 13. miesto s mojou „ne“formou. Navyše som neužívala ani jeden doplnok, stravy, žiadne BCAA na regeneráciu svalov, dokonca ani proteín či vitamín C, bez ktorého som počas prípravy na Majstrovstvá žien v Nitre ochorela a s horúčkou na pódiu vypadla hneď v eliminácii, keďže som nebola schopná poriadne napnúť celé telo, ako si to kvalitný pozing vyžaduje. Po jarnej sezóne som začala makať naplno s mojou sestrou, kde sme boli jedna druhej motiváciou. Tréning som uskutočňovala 6x do týždňa kde som už zaradila aj moje neobľúbené kardio. Myslím, že výsledky stáli zato. Na jeseň 2016 som sa zúčastnila 36.ročníka Tatranského pohára v Prešove, kde som sa po prvýkrát prebojovala do finále a obsadila 6. miesto. Tak spokojne som sa ešte necítila, hoci to bolo šieste miesto. Pre mňa bola výhra samotné finále, pretože som vedela, že som urobila pokrok, ktorý vidí aj okolie. O týždeň neskôr som absolvovala Mozolani fitness cup 2016 v Žiline, kde som skončila pred bránou finále, a to na 7. mieste. Každá jedna skúsenosť ma posúva ďalej. Toto bol ešte len prvý rok mojho súťaženia.

Určite sa chcem naďalej zlepšovať, pretože stále sú aj budú nejaké nedostatky. Viem, že budem stále nespokojná, ale nespokojnosť je mojim ťahačom a mojou motiváciu byť lepšou, než som bola včera...

Úspěchy